UV-C definícia

Ultrafialové žiarenie (UV) objavil v roku 1801 nemecký fyzik Johann Wilhelm Ritter. Najintenzívnejším zdrojom UV žiarenia na Zemi je Slnko, pričom drvivú väčšinu tohto žiarenia pohlcuje zemská atmosféra.
UV žiarenie sa delí na:

  • Vákuové UV (100 – 200 nm)
  • UV-C (200 -280 nm)
  • UV-B (280-315nm)
  • UV-A (315-400 nm)

UV-C žiarenie sa na zemskom povrchu nevyskytuje. Celý jeho podiel je na 100 % pohltený atmosférou. Z oblasti UV-B prenikne na povrch Zeme 50 – 60 % žiarenia a z časti spektra UV-A je to 30 %. Celkové UV žiarenie v závislosti na nadmorskej výške tvorí UV-A s podielom 90 – 99 % a UV-B žiarenie s podielom 1-10 %.